Kalvínsky kostol
Kalvínsky kostol prešiel v 17. storočí renesančnými úpravami (aj vysoký múr okolo kostola v roku 1640) a v 18. storočí barokovými.Pôvodne mal kostol 4 zvony, ktoré boli uliate, resp. opravované v rokoch 1616, 1676, 1692 a 1851.
Kalvínsky kostol vyhorel pri požiari mesta v roku 1849. Pri prestavbe kostola v roku 1851 bol nájdený tzv. lučenský zlatý poklad, pozostávajúci z 5 zlatých prsteňov s drahokamami (rubínmi), 32 ozdobných gombíkov, 8 zlatých náhrdelníkov, 4 rehoľných hrubých a tenších reťazí, 5 pozlátených strieborných opaskov, 1 strieborného polmesiaca, 2 malých zlatých spon, 23 sklenených gúľ, 82 zlatých perál, 8 strieborných hviezd, čipiek zo zlatých a strieborných nití, 7 strieborných náramníkov, 312 strieborných klincov z rakví... Pod náhrobným kameňom s gotickým nápisom našli aj 150 ks strieborných mincí z obdobia panovania Mateja, Ladislava a Ľudovíta II.. Poklad je uložený v Národnom múzeu v Budapešti.
Súčasný kalvínsky kostol je na pôdoryse barokového kostola vybudovaný neogotický chrám. Autorom projektu bol Frantz Wieser, stavbu realizoval Ján Wágner. Ide o jednoloďovú stavbu s polygónne zakončeným priestorom a nadstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté rebrovou hviezdicovou a sieťovitou klenbou s rebrami dosahujúcimi na prípony. Nad vstupom je murovaný chór spočívajúci na lomených arkádach. Zvonka sú oporné piliere. Vonkajšia časť stavby sa člení na rôzne výstupy a vežičky, okná s gotizujúcimi oblúkmi. Veža bola dobudovaná v 80. rokoch 19. storočia. Na ihlanci veže vysokej 64 m je otáčavý kohút z medi s pozláteným hrebeňom. V jeho útrobách sú uložené dokumenty z histórie kostola. Otáčavý kohút ukazujúci smer vetra v Lučenci je symbolom bdelosti a ostražitosti.
V roku 1976 prebehla rozsiahla rekonštrukcia kostola, v ktorom je v súčasnosti umiestnená expozícia Novohradského múzea.